Basnicky.sk

Zaludok sa mi zvija od bolesti,
srdce sa mi chveje od zlosti.
Zijem iba z hluposti.
Vzdy budem kopa krutosti!

Chcem behat nekonecny maraton.
Ani jedna prekazka v nom!
Byt uzitocna ludom.
Citit smutok srdcom a nie rozumom.

Na koniec,
chodnik je prestrety na ciernom koberci zo slz, kriku, faciek a iluzii utkany.
Ja som len smrtelna dusa, ktora to nezmeni!

Niekedy sa vznasam, inokedy stracam.
Aj ziarivymi ulickami kracam,
cela bez seba, hlavou plna predstav.
az kym mi to nesposobi pekne silny bolehlav.

Po ukoncenom behu,
podisla som k brane,
zaklonila som hlavu
a zasypali ma zbrane.